Sexuálna orientácia

Identita jednotlivca - Sexuálna orientácia

Sexuálna orientácia môže zahŕňať rôzne typy príťažlivosti človeka k osobám jedného alebo viacerých pohlaví či rodov. Súvisí so schopnosťou mať s ľuďmi romantické, intímne aj sexuálne vzťahy. Napriek tomu, že pojem sexuálna orientácia často zahŕňa rôzne typy príťažlivosti, jednotlivé typy nemusia byť vždy totožné. To znamená, že sú ľudia, ktorí napríklad dokážu nadväzovať romantické vzťahy iba s 1 pohlavím, ale sexuálne vzťahy nadväzujú aj s inými pohlaviami, alebo opačne. Niektorí ľudia nepociťujú sexuálnu príťažlivosť vôbec, pričom romantickú príťažlivosť pociťovať môžu. Keďže sexuálna orientácia nie je presne definovaná či vymedzená, zahŕňa romantické, citové, sexuálne aj fyzické aspekty príťažlivosti a môže sa počas života vyvíjať, hovoríme, že existuje na spektre.

Nie je dokázané, či je sexuálna orientácia človeka v génoch, alebo je formovaná spoločnosťou. Avšak, väčšina ľudí z odbornej obce sa zhoduje, že sexuálna orientácia sa formuje pred narodením alebo ranej fáze ľudského života. Čo je však dôležité pochopiť je, že sexuálnu orientáciu nie je možné vedome ovplyvňovať alebo meniť. Je to daná súčasť identity človeka, ktorá sa počas života môže formovať, ale tento proces nie je vedome ovládateľný. Niekedy sa môžeme stretnúť s tvrdeniami, že niekto svoju orientáciu zrazu „zmenil“, keď sa v niektorom životnom bode začal identifikovať napríklad ako homosexuál, kým predtým bol v heterosexuálnych vzťahoch.

Je však dôležité si uvedomiť, že človek objavuje a nachádza svoju sexualitu počas celého života. Najmä v dôsledku spoločenskej stigmy a heteronormativity sa veľmi často stáva, že človek si dlhú dobu neuvedomuje, že jeho orientácia nie je heterosexuálna. Človek môže objaviť a prijať svoju sexualitu v ktoromkoľvek bode svojho života, neznamená to, že predtým klamal ani to, že klame teraz.

Najčastejšia sexuálna orientácia je heterosexuálna. Mužov heterosexuálnej orientácie priťahujú iba ženy a heterosexuálne ženy priťahujú iba muži. Iné bežné sexuálne orientácie sú napríklad:

homosexuálna - gejovia a lesby – ľudia, ktorých priťahuje iba ich vlastné pohlavie alebo rod, pričom homosexuálni muži sa volajú gejovia a homosexálne ženy sa volajú lesby;
bisexuálna – ľudia, ktorých priťahuje viac než 1 pohlavie;
pansexuálna – ľudia, ktorých priťahujú ľudia bez ohľadu na ich rod či pohlavie;
asexuálna – ľudia, ktorí nepociťujú žiadnu sexuálnu príťažlivosť, môžu však pociťovať romantickú príťažlivosť;
queer – ľudia, ktorí nie sú exkluzívne heterosexuálni;
sapiosexuálna – ľudia, ktorí pociťujú príťažlivosť k ľuďom na základe ich inteligencie a nie na základe pohlavia;
aromantická – ľudia, ktorí nepociťujú romantickú príťažlivosť, ale môžu pociťovať sexuálnu príťažlivosť.

Toto je len pár termínov, ktorými ľudia opisujú svoju sexualitu. Týchto názvov existuje mnoho a niektorí ľudia sa identifikujú s niekoľkými z nich, iní nemajú potrebu svoju sexuálnu orientáciu slovne vyjadriť či opísať. Je však dôležité si uvedomiť, že každý z nás dokáže najlepšie pochopiť a opísať len svoju vlastnú orientáciu.

Niekedy sa môžeme stretnúť s otázkou, či sa napríklad aj pedofília alebo zoofília považuje sa súčasť LGBTI+ identít. Odpoveď je, nie, nepovažuje. Toto rozdelenie sa niekedy vysvetľuje tým, že napr. homosexualita sa nepovažuje za poruchu, pričom napr. zoofília áno. Avšak, toto nie je (jediný) dôvod, prečo takéto poruchy nepatria do spektra bežných sexualít. Takéto vysvetlenie nie je postačujúce najmä z toho dôvodu, že homosexualita ešte v minulom storočí bola považovaná za chorobu. To však nezmenená, že ňou naozaj bola. Na to, aby sme pochopili rozdiel medzi sexuálnou deviáciou a sexuálnou orientáciou je nevyhnutné porozumieť základom súhlasu. V skratke, súhlas so sexuálnou aktivitou dokážu vyjadriť len 2 sexuálne vyspelé osoby (na Slovensku vo veku 15 +), ktoré nie sú pod vplyvom omamných látok a sú pri plnom vedomí, pričom majú medzi sebou rovnocenný vzťah. Rovnocenný vzťah medzi sebou nemajú napríklad také osoby, medzi ktorými je nadmerný vekový rozdiel; nie sú rovnako sexuálne vyspelé; je medzi nimi nerovnomerné rozdelenie síl (napr. jedna z osôb sa musí podriadiť druhej pod hrozbou fyzického alebo psychického násilia); jedna z osôb je neprimerane závislá od tej druhej (napr. finančne) a podobne. Akákoľvek zdravá sexuálna alebo romantická aktivita môže medzi ľuďmi prebehnúť len v tom prípade, že všetci zúčastnení s ňou súhlasili. Pri sexuálnych deviáciách teda dochádza k nejakej forme nátlaku alebo donucovania, keďže zúčastnené osoby nedokážu s aktivitou vyjadriť súhlas. Zoofília teda nie je sexuálna orientácia, keďže zvieratá nedokážu vyjadriť súhlas, podobne nedokážu vyjadriť súhlas ani deti (pedofília) alebo mŕtvoly (nekrofília) atď.

ZDROJE:

KLASSEN, PHILIP, and PERCY WRIGHT. “Sexual Deviation.” Sexual Deviation - an overview. ScienceDirect Topics. Psychiatric Clinical Skills, 2006. https://www.sciencedirect.com/topics/immunology-and-microbiology/sexual-deviation.

Rare, Ruby, and Sofie Birkin. Sex Ed: a Guide for Adults. London, UK: Bloomsbury, 2020.

“VŠEOBECNÉ OTÁZKY O SEXUÁLNEJ ORIENTÁCIÍ A RODOVEJ IDENTITE.” inPoradňa. Accessed April 3, 2021. https://inporadna.sk/otazky-a-odpovede.html#FAQSection1.

“What Causes Sexual Orientation?” Planned Parenthood. Accessed April 22, 2021. https://www.plannedparenthood.org/learn/sexual-orientation/sexual-orientation/what-causes-sexual-orientation.